Častokrát sa na vzťah medzi mužom a ženou nahliada iba ako na potenciálny partnerský vzťah. Ak niekto povie, že „je to iba môj kamarát/iba moja kamarátka“, obvykle nadvihneme obočie a v duchu si povieme, že klame, alebo že sa čoskoro sám presvedčí o tom, ako to naozaj je. A je to teda naozaj tak?
Medzistav alebo kvalitný súrodenecký vzťah
Priateľstvo medzi mužom a ženou v skutočnosti naozaj môže existovať. Iba v malom počte prípadov je však priateľstvo skutočné, čiže stabilné a perspektívne. Je zrejme také vzácne ako kvalitný súrodenecký vzťah dvoch dospelých ľudí. Vzťah medzi mužom a ženou je proces, a tak priateľstvo je často medzistav, ktorý má tendenciu sa po čase preklopiť do partnerstva alebo sa po sklamaní či nenaplnení očakávaní aspoň jednej strany vráti späť do kamarátstva, a to ľahko zaniká. Často nejde o skutočné priateľstvo. Čo môže byť toho príčinou?
Nesmú tam byť fyzické sympatie
Akékoľvek priateľstvo môže vzniknuť len cez potrebu zdieľať problémy jednej alebo obidvoch strán a po ich zmiernení či vyriešení zaniká. Je teda účelové, ilúzia niečoho, čo by mohlo byť, ale nie je, prípadne sa stavia na slabých či z oboch strán na nerovnakých základoch. Ak ilúzia, vášeň či sebaklam pominú, nerovnosť v niečom začne byť citeľná, vzťah muža a ženy krachuje. Muž i žena vo vzťahoch logicky očakávajú progres. Najmä muži neradi ostávajú vo fáze, ktorá by pokojne mohla dosiahnuť vyšší level. Priateľstvu muža a ženy teda dáva väčšiu šancu to, ak nie sú fyzické sympatie, ale existuje silná duševná spriaznenosť, ak existuje nutnosť vzájomných interakcií (napr. na pracovisku), poznanie sa od detských čias, homosexuálna orientácia aspoň jedného zo zúčastnených,…
Manželia priateľmi?
Ak je priateľstvo medzi mužom a ženou prítomné v manželstve, je to síce fajn, no samotné nestačí. Láska a vášeň by sa nemali stratiť. Nemala by sa stratiť vzájomná podpora, pochopenie, vyzdvihovanie hodnoty toho druhého, jeho docenenie, ochota príjemne prekvapovať. Kľúčová je ochota pomôcť nastoľovať vnútornú rovnováhu, prinavracať na cestu za šťastím. Nie manipuláciou, nie snahou vlastniť partnera, viesť ho mojou cestou alebo ho ignorovať, ale trpezlivo a ochotne ho sprevádzať na ceste za jeho, nie mojím šťastím. Bez napomenutia si všímať bolesť za úsmevom, lásku za hnevom, dôvody partnerovho ticha. Dynamicky reagovať – rozpoznať, kedy sa stíšiť, kedy neodísť, kedy viac počúvať, kedy nepútať pozornosť na seba, kedy sa obetovať, kedy čo vysloviť, kedy a ako potešiť, vedieť odpustiť. Ak je vo vzťahu porušená rovnováha prijímania a dávania, vzťah, živý organizmus dvoch v jednom, začína umierať. A to platí rovnako o manželstve, aj o priateľstve.
